Tipy na dohodu s veriteľom a ochranu pred exekúciou

Dedenie predstavuje prechod všetkých práv ako aj povinností zo zomrelého na jeho dedičov. Po zomrelom je teda možné zdediť nielen majetok, ale aj dlhy. Ak mal zomrelý dlhy, zákon sa v tejto situácii snaží nastoliť rovnováhu medzi uspokojením veriteľa a nezaťažením dediča.  V tomto článku sa bližšie pozrieme na problematiku dedenia dlhov a riešenia tejto situácie. 

Ako zistiť, aké dlhy som zdedil/a po rodičoch a aká je ich výška?

V prvom rade je dôležité uviesť, že zisťovanie existencie dlhov poručiteľa je povinnosťou notára. Notár zisťuje veriteľov z oficiálnych registrov, z informácií poskytnutých dedičmi ako aj na základe prihlásených pohľadávok. 

V rámci konania o dedičstve majú dediči možnosť podať návrh na súd, aby vydal uznesenie, ktorým vyzve veriteľov poručiteľa na oznámenie svojich pohľadávok v lehote nie kratšej ako jeden mesiac (§ 199 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku)

Prijať alebo odmietnuť dedičstvo s dlhmi? Aké sú následky?

Po začatí dedičského konania a oboznámení sa, čo je predmetom dedičstva má dedič dve možnosti, a to dedičstvo prijať alebo odmietnuť. 

Ak sa rozhodnete dedičstvo prijať, tak nadobudnete okrem aktív (majetku) aj pasíva (dlhy). Zákon však v situácii ak sú predmetom dedičstva aj dlhy pamätá na dedičov a zabezpečuje im ochranu. Dlhmi poručiteľa sú len tie, ktoré vznikli za jeho života a ich splnenie nie je viazané iba na jeho osobu. Nemôžete preto zodpovedať napr. za vykonanie diela, ktoré sa poručiteľ zaviazal vyhotoviť ak bol napr. stolár a vy ste napr. zdravotná sestra. 

Čo sa týka peňažných záväzkov, v tomto prípade dedič zodpovedá len do výšky zdedeného majetku. Dedič taktiež zodpovedá za primerané náklady vynaložené na pohreb. Ak je dedičov viac každý zodpovedá len do výšky svojho podielu. To znamená, že nezodpovedajú za zdedené dlhy rovnakým dielom, ale podľa pomerov dedičstva. 

Príklad: Dedič A zdedil z celkového dedičstva podiel vo veľkosti 50%, dedič B zdedil 30% a dedič C zdedil 20%. Zodpovednosť za dlhy si teda rozdelia tiež podľa týchto podielov. Suma ktorú však vynaložia na úhradu dlhov nesmie presiahnuť výšku sumy dedičstva, ktorú reálne zdedili.
Ak dedičstvo bolo v hodnote 100 000,- Eur, dedič A zdedil 50 000,- Eur, dedič B zdedil 30 000,- Eur a dedič C zdedil 20 000,- Eur, a dlh bol dokopy v sume 150 000,- Eur, tak dedič A zodpovedá za tento dlh len do sumy 50 000,- Eur, dedič B do sumy 30 000,- Eur a dedič C do sumy 20 000,- Eur. Platí tu totiž zásada, že dedičstvo nemôže byť nikomu na príťaž. Od dediča nemožno žiadať viac ako z dedičstva sám získal. 

Druhou možnosťou je odmietnutie dedičstva. Je však nutné podotknúť, že odmietnuť môže len dedičstvo ako celok a nie iba dlhy. Aj v prípade ak by došlo k objaveniu ďalšieho majetku po poručiteľovi dedič, ktorý odmietol dedičstvo už nemôže tento majetok nadobudnúť. 

Ako sa dohodnúť s veriteľmi na splácaní alebo odstúpení dlhov?

Dediči môže s veriteľom uzatvoriť dohodu o vysporiadaní dlhu viacerými spôsobmi. Môžu sa dohodnúť na splatení dlhu v splátkach, v splatení jednorazovo, prípadne na prenechaní dedičstva. 

Čo sa týka prvých dvoch možností dedič zodpovedá len do výšky toho čo zdedil. Na samotných účastníkoch dohody je potom už len dohodnúť sa na spôsobe úhrady. Účastníci sa môžu dohodnúť, že dedičia predmet dedičstva predaju a následne z výťažku predaja veriteľa vyplatia. 

Čo sa týka prenechania dedičstva veriteľovi využíva sa najčastejšie v prípade ak sú dlhy väčšie ako dedičstvo, hovoríme teda, že dedičstvo je predĺžené. V tomto prípade sa môžu dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im prenechajú dedičstvo a tým uspokoja pohľadávky. 

Príklad: predmetom dedičstva je chata v hodnote 50 000,- Eur ale pohľadávka je vo výške 100 000,- Eur. Ak by súhlasili obe strany, chatu by v takomto prípade nadobudol veriteľ a uspokojil by tak svoju pohľadávku. Nebolo by teda nutné chatu predávať a až následne vyplácať veriteľa. 

V prípade ak nie je možné uzatvoriť dohodu medzi dedičom a veriteľom a dedičstvo je predĺžené, môže súd nariadiť likvidáciu dedičstva. Likvidácia sa vykoná speňažením celého majetku poručiteľa a následne sa vyplatia pohľadávky veriteľov, ktorý ich prihlásili. 

Ochrana pre exekúciou alebo osobným bankrotom

V momente, ako sa dedič rozhodne prijať dedičstvo ručí za záväzky poručiteľa, len do výšky dedičstva, ktoré nadobudol. Za predpokladu, ak by si tieto záväzky neplnil veriteľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie. V takomto prípade sa bude vykonávať exekúcie, taktiež len do výšky nadobudnutého dedičstva. Dedič sa nemusí obávať toho, že by prišiel o svoj vlastný majetok, prípade by bol nútený vyhlásiť osobný bankrot. 

Ak však dedič vie, že poručiteľ má veľa dlhov, a chce sa vyhnúť zbytočným komplikáciám, môže dedičstvo odmietnuť, a to buď písomným podaním na súd, prípadne ústne do zápisnice. Odmietnuť dedičstvo možno v lehote do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom poučený o možnosti odmietnuť dedičstvo a o jeho následkoch.