Čo je diskriminácia na pracovisku?

Diskriminácia na pracovisku je vážny problém, ktorý narúša základné práva zamestnancov na rovnaké zaobchádzanie. Diskriminácia môže mať mnoho podôb – môže byť zjavná alebo skrytá, priamou či nepriamou formou.

Najčastejšie sa s diskrimináciou stretávame na základe pohlavia, veku, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva, zdravotného postihnutia alebo sexuálnej orientácie. Špecifickou formou pracovnej diskriminácie je aj šikana, ktorá môže zahŕňať napríklad opakované urážky, ponižovanie alebo obmedzovanie kariérneho postupu na základe subjektívnych kritérií zamestnávateľa.

Štúdia Svetovej banky ukazuje, že diskriminácia na pracovisku môže mať negatívny dopad na firmy. Zamestnanci, ktorí zažívajú nespravodlivé zaobchádzanie, sú často menej motivovaní, čo znižuje ich výkonnosť a celkovú produktivitu firmy.

Ak ste sa s diskrimináciou stretli priamo na pracovisku alebo máte podozrenie, že ste obeťou nespravodlivého zaobchádzania, je dôležité porozumieť právam a možnostiam, ako sa brániť. Cieľom článku je poskytnúť prehľad o tom, čo diskriminácia znamená, ako ju rozpoznať a aké kroky môžete podniknúť, ak sa stanete jej obeťou.

Ako rozpoznať diskrimináciu na pracovisku?

Rozpoznať diskrimináciu na pracovisku môže byť náročné, pretože často nie je zjavná na prvý pohľad. Vo viacerých prípadoch sa prejavuje nepriamo – formou rozdielnych pracovných aj platových podmienok alebo obmedzenia príležitostí v porovnaní s ostatnými kolegami. Jedným z hlavných indikátorov diskriminácie je rozdielne zaobchádzanie, ktoré sa nezakladá na odbornosti alebo výkonnosti zamestnanca.

Bežné znaky diskriminácie:

• Rozdielne mzdy v porovnaní s kolegami za rovnakú alebo porovnateľnú prácu.
• Zamestnancovi môže byť upretý kariérny postup alebo iné pracovné výhody na základe dôvodov, ktoré nemajú nič spoločné s jeho pracovným výkonom. Sú to dôvody vykonštruované na základe osobných alebo subjektívnych faktorov ako je vek, pohlavie či rasový pôvod.
• Poskytovanie alebo nepriznanie určitých pracovných výhod na základe subjektívnych kritérií zamestnávateľa.
• Opakované prehliadanie alebo zanedbávanie určitých skupín zamestnancov.

Jedným z najčastejších problémov, s ktorými sa zamestnanci stretávajú, je tzv. premlčacia doba, počas ktorej môže zamestnanec uplatniť svoje práva. Podľa aktuálnej legislatívy na Slovensku sa môže líšiť v závislosti od povahy diskriminačného konania. Tento fakt je pre mnohých zamestnancov zásadný, pretože nevhodné konanie môže byť na prvý pohľad zanedbateľné, postupne však môže prerásť do systematickej diskriminácie.

V praxi sa často stretávame s príkladmi diskriminácie, ako napríklad:

• IT sektor: ženy sú často marginalizované a nedostávajú rovnaké príležitosti na kariérny rast ako muži, napriek rovnakým kvalifikáciám.
• Zdravotníctvo: zamestnanci iného etnického pôvodu sú vystavení rozdielnemu zaobchádzaniu pri výbere na špeciálne pozície alebo v rámci odmeňovania.
• Výrobný priemysel: starší zamestnanci sa stretávajú s diskrimináciou na základe veku. Sú im upierané príležitosti na školenia či povýšenie.

Práva zamestnancov a legislatíva v oblasti diskriminácie

Diskriminácia na pracovisku je jasne zakázaná v § 13 Zákonníka práce, ktorý uvádza:

„Zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).“

Tento paragraf ustanovuje, že každý zamestnanec musí mať rovnaké práva v oblasti pracovných podmienok – bez ohľadu na pohlavie, vek, národnosť či iné charakteristiky. Rozdielne zaobchádzanie alebo upieranie pracovných príležitostí iba na základe subjektívnych kritérií zamestnávateľa je teda nezákonné.

Ďalším dôležitým ustanovením je § 119a Zákonníka práce, ktorý stanovuje rovnaké odmeňovanie za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Podľa tohto paragrafu majú ženy a muži právo na rovnakú mzdu, ak vykonávajú prácu rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, pri rovnakom pracovnom výkone. Tento princíp sa vzťahuje aj na zamestnancov rovnakého pohlavia, ak vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

Európske právo, konkrétne Smernica Rady EÚ 2000/78/ES, poskytuje zamestnancom silnú právnu ochranu pred diskrimináciou na základe veku, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie a iných faktorov. Táto smernica je plne implementovaná v slovenskej legislatíve a dodržiavanie týchto noriem je povinnosťou každého zamestnávateľa.

Čo robiť, ak sa stanete obeťou diskriminácie?

Vaše prvé kroky by mali viesť k snahe pokúsiť sa situáciu riešiť priamo na pracovisku. Mnohé firmy majú interné procesy na riešenie problémov týkajúcich sa diskriminácie.

• Oznámte diskriminačné správanie priamo nadriadenému alebo personálnemu oddeleniu. Niekedy stačí problém jasne pomenovať a interné mechanizmy môžu viesť k rýchlemu riešeniu.
• Ak sa situácia nezlepšuje, zvážte formálnu internú sťažnosť. Tá by mala byť písomná a zdokumentovaná pre prípad budúceho právneho konania. Interné sťažnosti sú dôležitým prvým krokom k riešeniu sporov priamo vo firme.
• Pri riešní diskriminačných sporov sú kľúčové dôkazy. Uchovávajte si všetky relevantné e-maily, správy či dokumenty, ktoré môžu dokazovať diskrimináciu. Ak máte svedkov, môžu byť užitočné ich výpovede.

Nahlasovanie diskriminácie a právne kroky

Ak interné kroky nevedú k uspokojivému výsledku, zamestnanec môže využiť právne nástroje dostupné prostredníctvom verejných inštitúcií.

Inšpektorát práce zohráva dôležitú úlohu v monitorovaní dodržiavania pracovnoprávnych predpisov a zaoberá sa sťažnosťami týkajúcimi sa diskriminácie. Inšpektorát má povinnosť preskúmať a riešiť sťažnosti týkajúce sa diskriminácie. Tento krok je bezplatný a môže viesť k riešeniu situácie. Po podaní formálnej sťažnosti inšpektorát začne vyšetrovanie, pričom sa usiluje o nápravu situácie na pracovisku.

Ak ani táto cesta neviedla k spravodlivému riešeniu, zamestnanec má možnosť podať žalobu na súd. Na základe § 9 antidiskriminačného zákona má zamestnanec právo požadovať náhradu škody a ušlej mzdy. Pri podávaní žaloby je rozhodujúce mať dostatočne zdokumentované dôkazy o nespravodlivom zaobchádzaní.

Premlčacia doba pre uplatnenie nárokov v pracovnoprávnych sporoch o diskriminácii je vo väčšine prípadov stanovená na 3 roky od momentu, kedy došlo k diskriminácii. Táto lehota platí podľa všeobecných pravidiel občianskeho práva a môže byť flexibilná v prípadoch, kedy ide o dlhodobé diskriminačné správanie.

Záver

Diskriminácia na pracovisku je vážny problém, ktorý má ďalekosiahle následky nielen pre jednotlivca, ale aj pre celý kolektív a organizáciu. Zamestnanci majú zákonné práva, ktoré ich chránia pred nespravodlivým zaobchádzaním. Poznanie svojich práv je prvým krokom k tomu, aby ste sa mohli efektívne brániť a zabezpečiť si spravodlivé pracovné podmienky.

Ak máte podozrenie, že ste obeťou diskriminácie, odporúčame vám podniknúť všetky kroky opísané v tomto článku. Ak si neviete sami poradiť, je vám k dispozícii naša bezplatná právna poradňa. Pomôžeme vám lepšie poznať vaše práva a možnosti ďalšieho postupu.