Každý rodič má voči svojim deťom vyživovaciu povinnosť bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve, ide o zákonnú povinnosť, ktorej neplnenie je trestným činom. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do tej doby, pokiaľ deti nie sú samy schopné sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, občasný príjem, ako je napríklad brigádnická práca, nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Znamená to, že čím má rodič vyššiu životnú úroveň, tým vyšším výživným by mal prispievať svojmu dieťaťu.  Schválne hovoríme o životnej úrovni, nakoľko nejde len o výšku príjmu, ale aj o majetok ktorý je vo vlastníctve rodiča.

Na výške výživného sa môžu rodičia dohodnúť tzv. rodičovskou dohodou. Je potrebné zdôrazniť, že akákoľvek rodičovská dohoda je neplatná, a ju neschváli súd a nakoľko súd v prvom rade sa snaží chrániť záujmy dieťaťa, nie každú dohodu schváli. Advokát Vám tak môže pomôcť pripraviť dohodu v takom znení, aby bola bez problémov schválená. Povinnosti určené dohodou ktorú neschváli súd si nemôžete vymáhať prostredníctvom exekútora.

Ak nedôjde k uzatvoreniu dohody medzi rodičmi, je potrebné podať návrh na príslušný okresný súd. Súd musí prihliadať okrem majetku a príjmu rodičov, aj na odôvodnené potreby dieťaťa. Medzi takéto potreby patria:

• základné potreby (strava, výživa, zdravotná starostlivosť, zdravotné potreby, lieky, oblečenie, cestovné
• náklady na duševnú činnosť (učebnice, školské potreby a pomôcky, školné, záujmové krúžky, športové aktivity vrátane športových potrieb a tréningov, voľno-časové aktivity a iné.
• úspory – ak to majetkové pomery povinného rodiča umožňujú, je možné žiadať na súde, aby povinný rodič poskytoval maloletému finančné prostriedky na tvorbu úspor (napríklad na prípravu na budúce povolanie). Súd uloží povinnému poskytovať úspory na osobitný účet, ktorý zriadi v prospech maloletého. Na nakladanie s týmito prostriedkami sa vyžaduje schválenie súdu.

Často sa rodič bráni tým, že má rôzne výdavky a tak nemá možnosť platiť požadovanú výšku výživného. Zákon o rodine však jednoznačne uvádza, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V konaní o určenie výšky výživného na dieťa je rodič povinný preukázať výšku svojich príjmov. Ak si nesplní túto povinnosť, platí v zmysle Zákona o rodine domnienka, že jeho príjem je vo výške 20-násobku sumy životného minima. Táto domnienka bola uzákonená z dôvodu ťažkého dokazovania príjmov podnikateľov, resp. ich neochotou.

Zmena výšky výživného (zvýšenie, zníženie)

Ak už raz súd stanovil výšku vyživovacej povinnosti rodiča, neznamená to že sa nedá zvýšiť alebo znížiť. Pri podávaní návrhov na zmenu výživného bez právneho zastúpenia, dochádza často k zásadným chybám a občania prídu k nám do kancelárie keď už majú v ruke rozsudok a chcú sa odvolať.

Predtým, ako podáte návrh na súd, je nevyhnutné, aby ste zvážili dôvody, pre ktoré takto chcete postupovať. Nárok na úpravu výživného vzniká, ak sa zmenia pomery na strane rodičov mal. dieťaťa alebo na strane mal. dieťaťa. Vo väčšine prípadov ide o zmenu na strane majetkových pomerov, keď za zmení výška príjmu rodiča alebo opodstatnených výdavkov mal. dieťaťa. Zmena pomerov odôvodňuje úpravu výšky výživného, pričom výsledkom tejto úpravy má byť výživné, ktoré bude vyvažovať životnú úroveň mal. dieťaťa so životnou úrovňou jeho rodičov.